História obce Uhrovca
Uhrovec patrí do južnej časti zemepisnej oblasti Strážovskej hornatiny. Vodnú os dolín tvorí potok Radiša s prítokmi. Severovýchodnou hranicou je hlavný hrebeň Rokoša (1010 m n. m.) a Čierneho vrchu (998 m n. m.), kde v zastrčenom horskom kúte čnejú zrúcaniny hradu Uhrovca (591 m n. m.), ktorý bol vybudovaný v 13. storočí. V pásme vyniká Jankov vŕšok s mohylou padlým v II. svetovej vojne a v Slovenskom národnom povstaní (SNP).
Uhrovská kotlina vznikla eróziou potoka Radiše. V močaristom teréne siedmich rybníkov sa v minulosti utvorila pôvodná staroslovanská osada, po tatárskom plene nazvaná Uhrovec. Dôkazom toho, že tu človek žil pred naším letopočtom, je i cintorín v neďalekej osade Rakovci s pozostatkami našich predkov uloženými do hlinených nádob. Dejiny Uhrovskej doliny sú pevne späté s hradom Uhrovcom, ktorý sa nachádza nad obcou Uhrovským Podhradím. V súčasnosti prebieha jeho konzervácia, realizovaná Nadáciou pre záchranu kultúrneho dedičstva z Bratislavy.
Roku 1295 sa hrad spomína ako Castrum Ugrog. K hradu patrilo hradné panstvo 19 dedín. Obec Uhrovec sa v písomných prameňoch uvádza takmer o štyridsať rokov, a to roku 1258 ako Villa Vgroug. Od roku 1260 majiteľom Uhrovského hradu a panstva bol trenčiansky comes Baas, potom jeho syn Peter. Roku 1295 Matúš Čák prinútil vlastníka, aby sa panstva vzdal. Neskôr došlo k výmene medzi majetkom de Chaak, synom Petra, a Petrom, synom magistra Baasa, týkajúca sa hradu Uhrovca a priľahlých obcí.
Po smrti Matúša Čáka pripadol hrad so všetkými majetkami kráľovi Karolovi z rodu Anjouovcov, po ňom bol až do roku 1547 v držaní uhorských kráľov a ďalších panovníkov.
Roku 1547 kráľ Ferdinand I. daroval uhrovské panstvo novému majiteľovi Františkovi Zaiovi z Csömöru. Hrad Uhrovec prestáva byť kráľovským hradom a po ďalšie štyri storočia sa stáva majetkom rodu Zaiovcov.
Uhrovec sa za Františka Zaia povzniesol na poddanské mestečko. Roku 1569 mu kráľ Maximilián II. udelil výsadu konať týždenné trhy a výročný jarmok. Neskôr sa jarmoky v Uhrovci konali tri razy do roka.
Z niektorých dedičných panovníkov uvádzame baróna Františka Zaia, jeho syna Vavrinca III., Imricha I., ktorý sa po vyhorení hradu Uhrovca presťahoval natrvalo do kaštieľa v Uhrovci. Imrich II. bojoval proti Turkom, roku 1830 bol povýšený do grófskeho stavu a s ním povýšili i jeho potomkov, mužských i ženských. Synom Imricha II. bol gróf Karol Maximilián Zai, roku 1840 zvolený za generálneho inšpektora evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku. Pri svojej inaugurácii predniesol reč, v ktorej sa vyslovil za pomaďarčenie všetkých nemaďarských národov, najmä Slovákov. Najostrejšiu výmenu názorov mal s Ľudovítom Štúrom, synom evanjelického rektora v Uhrovci. Z jeho šiestich detí sa dedičom uhrovského panstva stal Albert Zai.
Niektorí ďalší potomkovia Zaiovcov boli duševne chorí. Zaiovci panovali v Uhrovskej doline až do II. svetovej vojny. Do dejín Uhrovca sa zapísali získaním panstva Uhrovca. Vyznamenali sa vo vojnách proti Turkom, kde bojovali pod zástavou Andreja I. z roku 1630, na ktorej bolo napísané „Vincere aut mori! Dulce pro patria mori“! (stručne preložené „Zvíťazíme alebo zomrieme!“). Táto zástava, ako aj iné muzeálne pamiatky, najmä veľmi cenný archív, boli prenesené okolo roku 1950 do Bojnického zámku.
Z hospodárskej činnosti je známe rybničné hospodárstvo v rozličných rybníkoch v Uhrovci a v Žitnej, ktoré tu boli ešte pred príchodom Zaiovcov. Andrej IV. roku 1729 založil chudobinec pre prestarnutých a opustených, ktorý vydržiaval na vlastné trovy. Založil tiež papiereň, v ktorej vyrábali ručný papier.
Snahou Zaiovcov bolo vybudovať v Uhrovci priemysel, čo prudko zasiahlo spôsob života obyvateľstva. Archívne dokumenty uvádzajú, že už v 18. storočí boli v obci dva panské mlyny, pivovar i panská pálenica. Boli tu tiež rôzni remeselníci, najmä kováči, krajčíri, hrnčiari, súkenníci a ďalší.
Na starobylej súkenníckej tradícii založil Karol Maximilián Zai roku 1845 továreň na výrobu súkna. Súkno malo dobrú kvalitu a za krátky čas sa stalo veľmi známe. Súkenka bola na vodný pohon. Okrem nej tu bola aj továreň na obuvnícke kopytá a drevené klince a neskôr menšia dielňa na galantériu a na výrobu drevených hračiek. Roku 1875 založil Albert Zai továreň na výrobu vychádzkových palíc a dáždnikových rúčok, ktorá vyrábala produkty aj pre zahraničný trh. Bola umiestnená na námestí, v miestach terajšieho evanjelického kostola.
Súkenka však postupne strácala surovinovú základňu a konkurencia väčších súkeniek sa i pre ňu stala osudnou. Roku 1874 zavrela svoje brány, a preto dali Zaiovci priestory do prenájmu viedenskému podnikateľovi Jozefovi Schreiberovi, ktorý tu vybudoval významnú skláreň na čele s prvým riaditeľom Maxom Göpfertom, pôvodom zo Svätej Sidónie. Firma niesla názov Jozef Schreiber a synovci a bola prvou sklárňou v celom Uhorsku o dvoch peciach vykurovaných plynom zo splynovania dreva (tzv. gázovňa).
Roku 1875 bola otvorená rezbárska dielňa, na jeseň aj umeleckopriemyselná škola rezbárskeho smeru, ktorej absolventom bol aj rodák z Liptova Štefan Šovánka. Patril medzi troch chovancov, ktorých vydržiaval dozorca Spolku pre rozširovanie domáceho priemyslu a priemyselného vyučovania v Hornom Uhorsku Péterfy, kým ostatných desiatich vyživoval Albert Zai. Šovánkovým spolužiakom bol aj bratislavský rodák Ján Fadrusz, neskôr vynikajúci sochár. Štefan Šovánka zostal v Uhrovci pracovať ako rezbár v paličkárni, neskôr ako talentovaný sklár, návrhár a maliar. Medzi prvými v Uhorsku zvládol techniku vrstveného leptaného skla, ktorú uplatnil najmä na vyrábaných petrolejových lampách, vázach, portrétoch štátnikov, krstiteľniciach a ďalších výrobkoch uhrovskej sklárne. Šovánkove diela sú dodnes zachované v múzeách – napr. v Ružomberku, Bratislave, Trenčíne či Budapešti (krstiteľnica). Výtvorom jeho rúk a umu je tzv. Boží hrob, vyhotovený v uhrovskej sklárni, dnes sa nachádzajúci v rímskokatolíckom kostole v Uhrovci, ako aj jeho dve olejomaľby s biblickým námetom. Pozoruhodný je i luster z brúseného skla – dar riaditeľa sklárne Maxa Göpferta rímskokatolíckej cirkvi, na jeho obrube s iniciálkami M. G. a rokom 1892.
Pri sklárni bol založený povestný 80-členný hasičský zbor, ktorý mal aj vlastnú dychovú kapelu. Uhrovec žil vďaka sklárom bohatým kultúrnym životom, ktorý pretrvával po odchode Maxa Göpferta roku 1901 aj za ďalších riaditeľov – najmä rytiera Gottloba Karla Mariu Kralika von Meyrswalden.
Výrobky uhrovskej sklárne reprezentovali firmu i samotnú obec na rôznych svetových výstavách, na ktorých získavali popredné umiestnenia. Roku 1914 uplynula 40-ročná nájomná zmluva medzi Zaiovcami a majiteľmi firmy Jozef Schreiber a synovci a bolo ju treba obnoviť na ďalších 40 rokov. Firma žiadala zníženie ceny dreva, na čom sa však nedohodla s riaditeľom zaiovského panstva Viktorom Gutmannom. A tak vtedajšiemu riaditeľovi Adolfovi Biemannovi pripadla smutná úloha zlikvidovať prosperujúcu uhrovskú skláreň a presťahovať ju aj s 800-členným sklárskym kolektívom do Lednických Rovní, kde bola pre nich vystavaná štvrť zvaná Uhrovecká. Po zlikvidovaní sklárne zostáva v Uhrovci len drevospracujúci priemysel.
Pamiatka na slávnu éru sklárskeho priemyslu v Uhrovci je uchovaná v Uhrovskej zbierke skla, ktorú potomkovia sklárov, ako i ďalší občania obce a okolia vďačne darovali do novovzniknutého múzea v 70. rokoch 20. storočia vtedajšej organizácii Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny pod záštitou Miestneho národného výboru (MNV) v Uhrovci. Ešte dnes si mnohí pamätajú na sprístupnenie zbierky za prítomnosti Milana Lajčiaka dňa 1. mája 1967 v starých priestoroch bývalej Úverovej banky na Ulici SNP (neskôr bola zbierka presunutá do kaštieľa). Poďakovanie patrí najmä vtedajšiemu lekárnikovi PhMr. Matejovi Baleghovi, Štefanovi Kubínymu a ďalším obetavým zberateľom. Približne 800 vzácnych exponátov tvoriacich Uhrovskú zbierku skla sa dnes nachádza v muzeálnych zbierkach Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Roku 1892 sa utvoril Zai-uhrovský občiansky kruh, ktorý v Uhrovci položil základy kultúry v slovenskom jazyku v rôznych oblastiach diania: divadelnou činnosťou, knižnicou, spevokolom či organizovaním rôznych vychádzok, bálov a ďalších aktivít. Hrali sa predovšetkým slovenské hry Ferka Urbánka. Rokovacou rečou spolku bola slovenčina a jeho hlavnou úlohou odúčať mládež od pijatiky a márneho zabíjania času. Bol protiváhou panského kasína, tzv. Üri kassína, kde páni pri kartách a pijatike pestovali malomestské klebety. Zai-uhrovský občiansky kruh viedol bohatý kultúrno-spoločenský život. Na jeho schôdzkach našla uplatnenie aj myšlienka družstevného obchodu. Roku 1894 vznikol konzum, čiže potravné družstvo, kde si členovia mohli nakupovať na knižku. Okrem konzumu sa v čase prosperovania uhrovskej sklárne nachádza v Uhrovci viacero ustanovizní. Spomínaný potravný spolok mal v obci obchod i hostinec, bol tu aj úverový spolok, Uhorské robotnícke a penzijné združenie, Roľnícky kruh na vzdelávanie roľníkov, Krajinská umelecká jednota a pohrebný spolok Prozreteľnosť, ktorý sa staral o slušný pohreb svojich členov.
Odchodom sklárov z Uhrovca sa počet obyvateľov zmenšil o polovicu. Upadol aj rušný kultúrny život. Toto obdobie je poznačené aj I. svetovou vojnou, chudobou a následným vysťahovalectvom za prácou. Po I. svetovej vojne zobrala budovy sklárne spolu s podstatnou časťou lesov uhrovského panstva do nájmu firma Lignum, neskôr firmy Matuška a Zatloukal. Čoskoro však i tieto firmy prišli do konkurzu, továreň prevzalo panstvo, ale výrobu už neobnovilo. V budovách sa následne uchytil drevársky priemysel, ktorý prešiel mnohými premenami i názvov – Drevina, Mier, dnes Avaks, a. s.
Tradičnú výrobu vychádzkových palíc a iných drobných výrobkov z dreva reprezentovala Paličkáreň, OPKS a naposledy Drevovýroba, s. r. o. Roku 2009 však bola ich výroba po 134 rokoch úspešnej činnosti v Uhrovci ukončená. V tradícii pokračuje súkromný podnikateľ Dominik Vojtek zo susednej obce Kšinnej.
K Uhrovcu je dnes pričlenená i miestna časť Látkovce, ležiaca juhovýchodne od obce v príjemnej kotline za Ostrým vrchom. Bola osídlená slovenským obyvateľstvom dávno pred príchodom Maďarov do týchto končín a od začiatku sa nazývala Látkovcami. Prvým známym vlastníkom Látkoviec bolo zoborské opátstvo, neskôr rodina Látkoczy a po nej z titulu kúpy rodina Záblathy. Člen rodiny Látkovských Pavol bol roku 1485 veliteľom Uhrovského hradu.
Do dejín Uhrovca sa nemalou mierou zapísalo i obdobie SNP, keď dedinky pod Rokošom a ich obyvateľstvo zakúsili mnoho žiaľu a utrpenia za aktívnu pomoc partizánom a niektorí zaplatili tým najcennejším, svojimi životmi. Štrnásteho septembra 1944 sa rozhodli spojiť všetky partizánske jednotky v našom okolí a vytvorili Brigádu Jána Žižku. Veliteľom partizánskej brigády sa stal moravský občan plk. Teodor Póla. Nebolo zriedkavosťou vidieť v zbrani celé rodiny. Príkladom boli i ženy. Mnohí sa vytúženej slobody nedožili, fašisti ich beštiálne zavraždili. Dňa 4. novembra 1944 Nemci sústredili útok na Uhrovec. Obec vyrabovali a zapálili 37 domov. Partizáni presunuli svojich ranených do nových bunkrov na Jankovom vŕšku. Fašisti sa ich zmocnili, bunkre poliali horľavinou a osem ranených partizánov, medzi nimi aj dve staršie deti, zaživa upálili.
Z iniciatívy príslušníkov Brigády Jána Žižku pri príležitosti osláv druhého výročia SNP roku 1946 bol urobený slávnostný výkop (predsedom SNR Karolom Šmidkem) pre výstavbu mohyly SNP a ostatných objektov na Jankovom vŕšku. Dielo bolo dokončené roku 1951, keď sa na tomto pamätnom mieste uskutočnili po prvýkrát aj oslavy na pamäť padlým hrdinom SNP, ktoré sa konajú každoročne dodnes v mesiaci auguste.
V Uhrovci pôsobilo asi 50 literátov a iných osobností, národne uvedomelých učiteľov a ľudových dejateľov, výtvarníkov, spoločenskovedných a prírodovedných pracovníkov, politikov. Konkrétne napríklad dvaja najznámejší spisovatelia z obdobia baroka Mikuláš Fabríci a Tobiáš Masník. Nejaký čas tu pôsobil i spisovateľ, vedec a národopisec Jur Ribay. Ďalej to boli: Ján Bežo – pedagóg, kníhtlačiar a vydavateľ, Michal Kišš – národný buditeľ a spisovateľ, Karol Ľudovít Černo – básnik a národný buditeľ, Ján Gerö – novinár a publicista, Karol Modrányi – kultúrnoosvetový pracovník, a jeho syn Karol Alexander Modrányi – národný dejateľ, či Ján Obetko – vydavateľ slovenských kníh. Najznámejšou rodinou je však rodina Štúrová, najmä Ľudovít Štúr – zakladateľ spisovnej slovenčiny, pedagóg, literát, novinár a politik, ktorý sa v Uhrovci narodil roku 1815. Z výtvarníkov to boli: Imrich Greguss, Bedrich Sevilla, Štefan Šovánka, jeho syn Karol Šovánka a Ján Fadrusz.
Z novodobej histórie treba spomenúť najslávnejšieho Slováka vo svete Alexandra Dubčeka, ktorý sa narodil roku 1921. V Uhrovci sa narodil i akademik Ladislav Szántó, prof. Ľudovít Brezinský, z politických pracovníkov Mária Turková, poslankyňa bývalého československého parlamentu, a Elena Litvajová, bývala predsedníčka Slovenského zväzu žien. K významným uhrovským rodákom patrí Jozef Marián Temeš, ktorý bol stredoškolským profesorom v Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, neskôr jeho riaditeľom až do zrušenia ústavu roku 1949. Zaoberal sa štúdiom histórie Uhrovca a okolia, prekladal z poľskej klasickej literatúry a venoval sa duchovnej spisbe. Okrem spomenutých osobností existuje celý rad ďalších, viac o nich je možné dozvedieť sa v Uhrovskom múzeu.
Oddávna mali mestá a obce svoje vlajky, erby a pečate. Tak tomu bolo aj v Uhrovci. Najstaršia známa pečať Uhrovca bola použitá roku 1785 a nesie latinský nápis Pečať obce Uhrovca. V strede pečatného poľa je štylizovaný ružový ker s piatimi ružami.
Ružový ker s koreňmi, so zelenými listami a s piatimi červenými ružami na koncoch konárikov je aj v súčasnom erbe obce Uhrovca – nachádza sa v striebornom štíte.
Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov, ukončená je tromi cípmi. Pečať obce je okrúhla, s obecným symbolom a kruhopisom Obec Uhrovec.
Po skončení II. svetovej vojny nastáva nový rozmach budovania a výstavby bojmi zničenej krajiny. V obci Uhrovci sa pod vedením predstaviteľov obce, poslancov, ale i dobrovoľných pomocníkov z radov občanov obnovujú budovy a na miestach zhorenísk vyrastajú nové. Tým, čo stratili svoje domy, pomáha pri stavbe príspevkom i štát. Postupne sa realizujú plány nového Uhrovca – novostavby rodinných domov a tým i nové ulice. Uhrovec sa rozrastal a zmenil charakter zástavby, ktorá bola v minulosti tvorená do kruhovitého tvaru.
Úrodné polia v strede obce boli preťaté z ľavej i z pravej strany potoka Radiše. Boli vybudované nové mosty. Staré budovy námestia postupne doslúžili a na ich mieste vznikli nové moderné nákupné zariadenia a reštaurácia. Bola postavená nová budova paličkárne a neskôr i domu služieb. Pri miestnom národnom výbore pracuje podružný podnik Miestne hospodárstvo Uhrovec, ktorý má svoje miestne odvetvia – murárov, dopravu, komunálne služby, ťažbu piesku. Tým obec zabezpečuje pre svojich občanov i okolie žiadané práce. Časom k obchodom a službám pribúda zdravotné stredisko a lekáreň, slúžiace nielen občanom Uhrovca, ale celej Uhrovskej doliny.
Koncom 50. rokov boli zbúrané staré budovy bývalého majera a na jeho mieste vyrastá nová základná škola. Buduje sa vodovod a dažďová kanalizácia. Na úseku vnútornej správy bola vystavaná požiarna zbrojnica, budova miestnej pošty a zakúpené cisternové hasičské vozidlo.
Na úseku športu sa v 70. rokoch vybudovala nadstavba hlavnej budovy s tribúnou v areáli telovýchovnej jednoty, kolkáreň, posilňovňa a ohrada ihriska.
V rokoch 1976–1977 boli dodávateľsky vybudované prípojky na zemný plyn, ktorý bol do obce aj zavedený, na prácach sa výraznou mieru podieľali aj pracovníci Drobnej prevádzky pri MNV. Pre občanov, najmä mladé rodiny, bolo v obci postavených niekoľko panelákov a pozornosť sa venovala aj budovaniu domu smútku v Uhrovci i Látkovciach. Zrealizované boli rekreačné strediská v lokalite Striebornici a na Jankovom vŕšku. V rámci rekonštrukcie bol obnovený rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, ktorý bol roku 1965 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Niektoré zo spomínaných zariadení boli neskôr odpredané súkromným podnikateľom.
Na úseku poľnohospodárstva boli postavené objekty Jednotného roľníckeho družstva Uhrovec vrátane administratívnej budovy.
Roku 1958 bol dobudovaný závod Mier, kde našlo zamestnanie približne 500 zamestnancov – občanov Uhrovca i okolia. Neskôr sa začal rekonštruovať stavebnou firmou Pamiatkostav aj kaštieľ.
Po mnohých záplavách sa pristúpilo k regulácii potoka Radiše, čo prispelo k výraznému zníženiu nebezpečenstva, ktoré obyvateľstvu hrozilo.
Roku 1986 bol svojpomocne vybudovaný dom kultúry, ktorý patrí nesporne medzi najkrajšie v kraji. Nadväzuje na bohatú činnosť kultúrneho diania v Uhrovci z čias Zai-uhrovského občianskeho kruhu, keď aktívne pracovala najmä mládež zjednotená pri miestnej škole, katolíckej cirkvi a evanjelickej cirkvi a. v., a tiež na prácu hasičov a športovcov, ktorých zložky boli veľmi aktívne už za čias sklárne. Aktivity dnešného miestneho kultúrneho strediska (MKS), ktoré organizuje v spolupráci s ostatnými kultúrnymi inštitúciami a miestnymi organizáciami v obci, tiež v súčinnosti so ZŠ s MŠ a s obcou Uhrovec, sú na vysokej úrovni. Z organizácií sa na kultúrno-spoločenskej činnosti obce podieľa najmä dobrovoľný hasičský zbor, telovýchovná jednota, organizácia miestnych kolkárov, hádzanársky klub žien Cartrans Uhrovec, kluby stolnotenistov, kynológov, turistov, základná organizácia Únie žien Slovenska (ÚŽS), základná organizácia Združenia technických a športových činností, Poľovnícke združenie Ľudovíta Štúra, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a základná organizácia Slovenského zväzu zdravotne postihnutých.
V Uhrovci sme sa v minulosti hrdili i hudobnými kapelami. Dychová kapela pri sklárni a cimbalová kapela sprevádzali všetky kultúrne akcie v obci. Známe boli zábavy U Zuzky, nedeľné koncertovanie na námestí či v Striebornici.
Roku 1993 sa v obci obnovila divadelná činnosť. Pri MKS bol založený divadelný ochotnícky súbor, ktorý každoročne odohrá jedno divadelné predstavenie. Súčasne vznikla folklórna skupina, ktorá nacvičuje zvykoslovné programy z tradícií našich predkov a účinkuje na všetkých podujatiach v priebehu roka. Spolupracuje pri rôznych výročiach významných osobností, pamätných dňoch a v spolupráci so zborom pre občianske záležitosti i na mnohých ďalších spoločenských podujatiach, napr. stretnutiach s rodákmi a jubilantmi obce Uhrovca, výstavách s tematikou histórie našej obce, výšiviek (v spolupráci s ÚŽS), rezbárskych výstavách a iných.
V Dome kultúry v Uhrovci sa každoročne konajú krajské súťaže v rétorike pod názvom Štúrov a Dubčekov rétorický Uhrovec a súťaž v prednese poézie a prózy Štúrov Uhrovec.
Rozdelenie Československej republiky neovplyvnilo v Uhrovci vývoj vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi, naopak, posilnili sa a potvrdili ďalšou dohodou o spolupráci na komunálnej úrovni v máji 2005. Pamätnú knihu vyrobenú z dreva, dielo uhrovského rezbára Jaroslava Velčického, podpísala starostka obce Uhrovca Ing. Zuzana Máčeková a starosta mesta Slavičína Ing. Pavel Studeník v sále slavičínskej sokolovne. Slávnostnú akciu ukončilo divadelné predstavenie z dedinského prostredia autorky Terézie Vansovej Svedomie v podaní uhrovského divadelného súboru pri MKS pod režijným vedením Michala Hrčku.
Obyvatelia Uhrovca majú vzťah ku kultúre a k ľudovým tradíciám. Dosvedčuje to aj skutočnosť, že mnohí dospelí, mládež i deti sa zapájajú do činnosti folklórnej skupiny a detského folklórneho súboru Uhrovčan, ktorý pracuje pod vedením pracovníčky MKS Eleny Beštovej. Významná je tiež starostlivosť obce o históriu a kultúrne pamiatky. Expozícia venovaná životu a dielu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka je umiestnená v spoločnom rodnom dome týchto osobností. Ten je v súčasnosti v správe Trenčianskeho múzea Trenčín. V obci Uhrovci a blízkom mikroregióne si môžu návštevníci pozrieť aj ďalšie kultúrne pamiatky a pamätihodnosti (kaštieľ z 13. storočia s parkom, pamätník padlým v I. svetovej vojne, mohylu padlým v II. svetovej vojne na Jankovom vŕšku, románsky Kostolík sv. Kozmu a Damiána z 13. storočia v Kšinnej), blízke rekreačne stredisko Striebornicu, lokalitu Jankov vŕšok s rozsiahlym prírodným amfiteátrom a hotelom Partizán ležiacu v prekrásnej prírode Strážovských vrchov, v miestnej časti Látkovciach rekreačné zariadenie PEMA FARM, s. r. o., a ubytovacie zariadenie Dália, v obci Kšinnej Chatu pod Čiernym vrchom a lyžiarsky vlek. Lokality sú vzhľadom na poskytované ubytovacie zariadenia a prekrásnu prírodu predurčené na rekreáciu, odpočinok a športovanie. Turistické trasy vedú k zrúcaninám Uhrovského hradu, na najvyšší vrch v okolí Rokoš, do neďalekej miestnej časti Látkoviec a okolia. Z Uhrovca sú dostupné i svetoznáme kúpele Trenčianske Teplice a Bojnice.
Súčasnosť obce Uhrovca
Na vývoj obce po roku 2000 vplývalo viacero politických, ekonomických a spoločenských faktorov. Celá naša spoločnosť prešla veľkými zmenami, na ktorých sa významne podpísal vstup Slovenska do Európskej únie. V období rokov 2000–2002 pretrvávala v obci stagnácia investičnej činnosti z predchádzajúcich období. Veľká časť obecného majetku bola v havarijnom stave, a preto bolo nutné začať financovať z bežného rozpočtu nevyhnutné opravy. Obec získala tiež dotácie z grantových programov príslušných ministerstiev na bežnú opravu a údržbu obecného majetku, ale aj na podporu kultúrno-spoločenského života a športu v obci.
Roku 2003 pri voľbách do obecného zastupiteľstva bola do funkcie starostky obce po mnohých rokoch zvolená opäť žena – Ing. Zuzana Máčeková. V štruktúre obecného úradu bola vykonaná zmena v riadení samosprávy tým, že pôsobnosť úradu bola rozšírená o kompetencie spoločného obecného úradu. Spoločný obecný úrad vznikol na základe zmluvy starostov obcí mikroregiónu Uhrovská dolina v záujme kvalitného, racionálneho a efektívneho zabezpečovania výkonu prenesených úloh štátnej správy na samosprávy, najmä v oblasti stavebného konania, pozemných komunikácií, ochrany prírody a vodného hospodárstva v súlade s § 20, odst. 2, 3 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a doplnkov. Sídlom Spoločného obecného úradu sa stala obec Uhrovec.
Roku 2004, keď sa Slovensko stalo členským štátom Európskej únie, obec začala intenzívne využívať možnosti čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Promptne reagovala na vyhlásené výzvy a vypracovala viacero investičných a neinvestičných projektov, z ktorých väčšina bola úspešná. Zo zdrojov Európskej únie a štátu sa na jednotlivé projekty získali nenávratné príspevky vo výške 95 %, pričom obec mala na projektoch len 5-% spoluúčasť.
Prvým úspešným bol projekt rekonštrukcie Základnej školy s materskou školou Uhrovec pod názvom Uhrovská stratégia rozvoja vzdelanosti – zlepšenie technických podmienok pre realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v ZŠ a MŠ Uhrovec, na ktorý obec získala nenávratný finančný príspevok vo výške 275 875 €. Následne sa podarilo získať na rekonštrukciu školy aj ďalšie dotácie – z Ministerstva školstva Slovenskej republiky a zo Stredoeurópskej nadácie – v celkovej výške 189 205 €. Rekonštrukciou školy sa vylepšili materiálno-technické podmienky na vyučovací proces žiakov základnej školy, ktorú navštevujú aj deti z priľahlých obcí mikroregiónu Uhrovská dolina.
Ďalším investičným projektom podporeným zo štrukturálnych fondov Európskej únie, v rámci Programu iniciatívy spoločenstiev INTERREG III A SR – ČR bola rekonštrukcia chátrajúcej budovy bývalého MNV. Projekt pod názvom Uhrovské múzeum – symbol histórie Uhrovskej doliny riešil v prvom nadzemnom podlaží rekonštrukciu sociálnych zariadení, elektroinštalácie, vybudovanie kotolne, rekonštrukciu schodiska a v druhom nadzemnom podlaží rekonštrukciu strechy, podláh, opravu omietok, zateplenie stropu, rekonštrukciu okien a dverí, výmenu obkladov a dlažieb, vymaľovanie priestorov, rekonštrukciu ústredného kúrenia, rekonštrukciu zdravotechniky a elektroinštalácie. Z rozpočtu obce bolo súčasne zrealizované aj odvodnenie vonkajších a čiastočne aj vnútorných obvodových stien budovy a položenie dlažby v prvom nadzemnom podlaží. Celková výška investície bola 190 533 €. V novozrekonštruovanom Uhrovskom múzeu bolo inštalovaných sedem expozícií, ktoré zachytávajú historické a kultúrne dedičstvo našich predkov, neskôr vznikla stála expozícia uhrovského skla (zapožičaná časť Uhrovskej zbierky skla z Tribečského múzea v Topoľčanoch). V druhom nadzemnom podlaží bolo zriadené infocentrum pre mládež, turizmus a cezhraničnú spoluprácu.
Vo volebnom období 2002–2006 sa podarilo postaviť dva nájomné bytové domy s kapacitou 28 bytových jednotiek. Vybudovaná k nim bola čistička odpadových vôd pre 200 EO, na ktorú sa napojila aj Základná škola s materskou školou Uhrovec, obecný úrad a dva bytové domy. Celková výška investície stavby dvoch nájomných bytových domov, priľahlej infraštruktúry a čističky odpadových vôd predstavuje sumu 1 272 489 €.
V rokoch 2004–2005 obec Uhrovec zrekonštruovala pomník padlým v I. svetovej vojne na Námestí Ľudovíta Štúra a mohylu padlým v II. svetovej vojne na Jankovom vŕšku. Obe boli realizované na základe úspešného projektu, ktorý vypracovala obec, a pridelenej dotácie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo výške 86 802 €.
Významnou aktivitou obce bola aj realizácia vzdelávacieho projektu pod názvom: Zlepšenie kvalifikačnej úrovne zamestnancov obecných úradov mikroregiónu Bánovecko, Uhrovská dolina, Podhorie a Pobebravie. Projekt bol podaný v rámci výzvy SOP ĽZ-2006/3.2/01 a bol spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho sociálneho fondu v celkovej výške 65 478 € prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Roku 2007 obec zabezpečila komplexnú rekonštrukciu čističky odpadových vôd na Ulici kpt. Nálepku, ktorá bola posledné roky v havarijnom stave. Investičné náklady akcie boli vo výške 274 183 €, pričom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky poskytlo nenávratné zdroje vo výške 95 % z celkovej sumy.
Z mimorozpočtových zdrojov poskytnutých Ministerstvom financií Slovenskej republiky vo výške 6639 € bola v obci zrealizovaná rekonštrukcia rozhlasovej ústredne a rozšírenie verejného rozhlasu.
Pred školou bolo vybudované viacúčelové športové ihrisko s povrchom z umelej trávy pre rôzne druhy športov, ktoré využívajú nielen žiaci školy, ale aj mládež a športovci z priľahlého okolia. Celková výška investície bola okolo 86 636 €. Financie na výstavbu ihriska sa podarilo získať na základe úspešných projektov podporených Úradom vlády Slovenskej republiky, Nadáciou Slovenského plynárenského priemyslu, Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Nadáciou PONTIS.
Obec roku 2007 ukončila práce na rozvojových a strategických dokumentoch obce. Má vypracovaný Územný plán obce Uhrovca, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Uhrovca, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu Uhrovská dolina. Uvedené projekty boli vypracované s finančnou podporou zo štrukturálnych fondov Európskej únie v celkovej výške 19 551 €.
Vedenie obce pristúpilo aj k úprave verejných priestranstiev na Námestí Ľudovíta Štúra, pred obecným úradom, na cintoríne, k revitalizácii parku pri kaštieli a výsadbe zelene v obci. Bolo preinvestovaných viac ako 23 236 €, na ktoré obec získala peniaze z grantového programu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v rámci Programu obnovy dediny.
Roku 2008 boli zrekonštruované sociálne zariadenia v budove obecného úradu v celkovej výške 9958 €. Dotáciu poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V tomto roku bola vybudovaná aj oddychovo-ozdravovacia zóna (detské ihrisko) vďaka podpore Úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Výška investície bola 110 866 € vrátane spoluúčasti obce.
V rokoch 2008–2009 sa v rámci schváleného projektu z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky začalo s postupným rozšírením čističky odpadových vôd pri obecnom úrade. Rozšírenie existujúcej ČOV v budúcnosti umožní využitie vybudovanej kanalizácie ďalšími občanmi obce. Doposiaľ bolo preinvestovaných 232 775 €.
V rokoch 2009–2011 sa zrealizovali ďalšie projekty zo štrukturálnych fondov Európskej únie, medzi najvýznamnejšie patrí rekonštrukcia telocvične v rámci projektu Zvýšenie dostupnosti a kvality infraštruktúry vzdelávania v Uhrovskej doline v celkovej výške 520 884 €. Na etapy bol realizovaný dom sociálnych služieb postupnou rekonštrukciou zdravotného strediska. Preinvestovalo sa celkom 301 569 € a v blízkej budúcnosti po komplexnom zariadení interiéru by ho chceli spoločne prevádzkovať obce v rámci Združenia obcí Uhrovská dolina.
Zo štrukturálnych fondov Európskej únie bola vybudovaná aj malá fotovoltaická elektráreň v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR – ČR v celkovej výške 471 285 €.
Projekt revitalizácie centra obce riešil vybudovanie autobusových zastávok, rekonštrukciu niektorých chodníkov a miestnych komunikácií a čiastočnú rekonštrukciu sústavy verejného osvetlenia v celkovej výške 626 990 €. Podporený bol tiež zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Na základe dotácií v celkovej výške 64 500 € bola zrealizovaná rekonštrukcia budovy telovýchovnej jednoty, posilňovňa, kamerový systém.
V rokoch 2011–2012 sa v obci realizovali projekty podporené zo štrukturálnych fondov Európskej únie Nákup úžitkového čistiaceho vozidla a Živá škola – Živá voda, ktorý rieši úpravu areálu školy a vybudovanie náučného chodníka pre environmentálnu výchovu žiakov školy. Výška schválených projektov z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predstavuje sumu 897 496 €.
Roku 2012 obec začala s rekonštrukciou školskej jedálne a materskej školy. V prvej etape sa zrekonštruovali sociálne zariadenia, v ďalších etapách by sa mali vymeniť okná, zatepliť obvodový plášť, strecha a vyregulovať kúrenie.
Obec zrealizovala aj veľa projektov neinvestičného charakteru, ktorými prezentovala svojich rodákov Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, historické a kultúrne dedičstvo predkov. V rámci projektov vyhotovila množstvo výstavných panelov, propagačných materiálov vrátane monografie obce. Obec sa prihlásila do súťaže Dedina roka 2007 a získala dve ocenenia – Dedina ako klenotnica a Dedina ako partner. Roku 2010 bola obci udelená pamätná medaila Ministerstva obrany Slovenskej republiky za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti.